Rusko chce desatinu čínskeho trhu s bravčovým mäsom

Moskva 19. augusta (TASR) - Ruskí producenti bravčového mäsa plánujú v najbližších rokoch získať 10 % z čínskeho trhu s touto komoditou a využiť súčasné obchodné spory medzi Pekingom a Bruselom. Čínsky trh je pre producentov mimoriadne lukratívny, keďže krajina je najväčším spotrebiteľom tohto mäsa na svete. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Rusko nevyvážalo bravčové mäso do Číny až do februára tohto roka, keď Peking schválil trom veľkým ruským podnikom export mäsa na čínsky trh. Na tom v súčasnosti dominuje Európska únia s 51-percentným podielom.

Súhlas s dovozom ruského bravčového mäsa je dôkazom ďalšieho posilňovania ekonomických vzťahov medzi Čínou a Ruskom v situácii, keď západné krajiny zvyšujú na obidva štáty tlak. Voči Rusku uplatňujú ekonomické sankcie za vojnu na Ukrajine a voči Pekingu antidumpingové clá. V prípade Číny EÚ najnovšie zaviedla dočasné clá na dovoz elektrických áut, pričom tie dosahujú až 37,6 %. Čína reagovala a oznámila antidumpingové vyšetrovanie producentov bravčového mäsa z Dánska, Holandska a Španielska.

"Pre nás tieto obchodné spory znamenajú šancu ukázať našu konkurencieschopnosť na čínskom trhu," povedal pre agentúru Reuters Jurij Kovaljov, predseda Únie ruských chovateľov ošípaných. Dodal, že ich cieľom je, aby sa do troch až štyroch rokov Rusko podieľalo na celkovom čínskom dovoze bravčového približne 10 %. Očakáva však, že ruskí producenti budú čeliť tvrdej konkurencii, ako je napríklad Brazília, navyše, aj samotná Čína produkciu bravčového zvyšuje. Na druhej strane, dopyt po tomto mäse v Číne pomaly klesá, aj keď Číňania stále konzumujú zhruba polovicu svetovej produkcie bravčového.

Očakáva sa, že v tomto roku dosiahne ruská produkcia bravčového mäsa 5,2 milióna ton. V roku 2023 to bolo 4,9 milióna ton a napríklad v roku 1999 iba 1,5 milióna ton, čo bolo postsovietske minimum. Za Sovietskeho zväzu padol rekord v produkcii v roku 1989, a to na úrovni 3,5 milióna ton. Súčasná ruská produkcia bravčového radí krajinu spolu s Brazíliou na 4. miesto vo svete po Číne, Európskej únii a USA.

Tento rok by Rusi chceli do Číny vyviezť zhruba 50.000 až 60.000 ton bravčového mäsa. Rusko vidí šance na čínskom trhu aj preto, že podobne ako v Európskej únii ani v Rusku nie je veľký záujem o produkty ako uši či paprčky. Čína, naopak, tieto produkty vo veľkom dováža.

Rusko exportom získa aj finančne. Ceny exportu na čínsky trh sú zhruba o 30 % až 40 % vyššie než v Ruskej federácii. Ruská ministerka pôdohospodárstva Oksana Lutová odhaduje, že celkový ruský vývoz dosiahne tento rok 310.000 ton bravčového vrátane živých zvierat.

Ruských producentov do veľkej miery podporili už prvé konflikty s Európskou úniou po anexii Krymu v roku 2014. Vtedy Moskva zaviedla zákaz dovozu bravčového z EÚ. Rusko medzitým získalo polovičný podiel na celkovom dovoze tejto komodity zo strany Vietnamu a okrem neho exportuje do ďalších zhruba 20 krajín.

Plány expanzie by mohli komplikovať problémy s platbami medzi Ruskom a Čínou, keďže čínske banky, ktoré sú pod tlakom medzinárodných sankcií, sú opatrnejšie pri spracovávaní takýchto platieb. Zdroje z bankového sektora uvádzajú, že agrosektor by mohol byť jedným z tých, ktoré využijú barterový obchod. Kovaljov však s barterom nepočíta.